Viete, kedy si uvedomíte, že máte niečo/niekoho naozaj radi? Keď si nastavíte 13.2. budík na 3:20 (a potom vyzeráte trochu ako duch Hamletovho otca na hradbách), skontrolujete v kabelke informované súhlasy štvrtákov a tretiakov a ostatných nadšencov, prežijete celý deň na káve a minerálke, keď padáte do postele ako Ofélia do vody a napriek vyčerpanosti si uvedomíte, že tento deň bol plný rozhovorov, stretnutí, úsmevov a zážitkov. A nič z toho sa nestratí, lebo všetci máme niečo spoločné (vrátane fotky s naším bývalým žiakom Marekom Rozkošom, tohto času herca DJGT a seriálu Dunaj) – prekvapenie, zhrozenie, nadšenie, zaskočenie, výbuchy smiechu, bláznovstvo (predstierané i ozajstné), pocit nespravodlivosti aj nevyhnutnosti pomsty, divadlo v divadle, keď herci sú diváci a diváci nie sú herci, divadlo v hlave, keď donekonečna rozoberáte detaily a motívy a songy, divadlo v srdci, keď ste jednoducho radi, že ste tam boli.